Akým jedlom plytváme najviac?

Na svete sa vyhodí asi jedna tretina vyprodukovaných potravín. Tento odpad má následne na svedomí približne 8 až 10 % celosvetových skleníkových plynov. Je to tak veľa, že ak by bol potravinový odpad krajinou, po Číne a USA by boli štátom s tretími najvyššími emisiami. Čo k tomu ale prispieva v najvyššej miere a ktorými potravinami plytváme najviac?

Plytváme najviac ovocím a zeleninou?!

Len v Európe vyprodukujeme ročne 88 miliónov ton potravinového odpadu, teda asi 174 kilogramov na osobu. Vyhodené jedlo navyše vytvorí na skládkach 170 000 000 ton oxidu uhličitého. Možno vás to prekvapí, ale približne 42 % vyhodených potravín predstavuje ovocie a zelenina.

zdroj: Shutterstock

V celosvetovom merítku hovoríme ročne o 644 000 000 ton odpadu. Takmer polovica vyprodukovaného ovocia, zeleniny, koreňov či hľúz je vyhodená v rámci dodávateľského reťazca. Celkovo sa z vyprodukovaného množstva ovocia či zeleniny nedostane na predajné pulty až 46 %.

S obilninami šafárime

Plytváme najviac ovocím a zeleninou, no veľmi podobne sú na tom aj oblininy, ktorých vyhodíme ročne v celosvetovom merítku asi 347 000 000 ton. Tvoria teda 22 % celosvetového potravinového odpadu. Ak sa však pozrieme na pomer produkcie a spotreby, štatistika je ešte horšia. Každý rok totiž vyhadzujeme 29 % vyprodukovaných obilnín. Najčastejšími dôvodmi sú nadmerná kúpa a znehodnotenie spôsobené nevyužitím.

Zaujímavý je pohľad aj na mäso, ryby a morské plody. V prvej kategórii vyhodíme ročne 74 miliónov ton, v prípade vodných živočíchov je to ďalších 22 miliónov ton odpadu. Z hľadiska produkcie a spotreby hovoríme o strate mäsa na úrovni 21 % a o až 35-percentnej strate rýb.

zdroj: Shutterstock

Priamy vplyv na globálne otepľovanie

Plytvanie jedlom však nie je len morálnym, ale aj ekologickým problémom. Má totiž priamy vplyv na čoraz skloňovanejšie globálne otepľovanie. Spolu so 170 miliónmi vytvoreného oxidu uhličitého je potrebné započítať aj množstvo vody, ktorá bola pri výrobe vyhodených potravín spotrebovaná.

V tomto ohľade vychádza ako najhoršie plytvanie čokoládou, keďže pri jej výrobe je na 1 kilogram konečného produktu spotrebovaných až 17 000 litrov vody. S 15,5 tisícmi litrov vody je na druhom mieste v tesnom závese hovädzie mäso, necelých 300 litrov na kilo zasa spotrebujú zemiaky, kapusta či paradajky.

Viac o tom, ako sa správať zodpovedne k nášmu životnému prostrediu, sa dozviete na našej stránke Buďme viac zodpovední, buďme viac EKO.

Pridajte komentár